Vitajte na stránkach

Rozhovor s J. Moravcom, vrchným expertom peňažného obehu Vojtech Wolf (Ekonóm 20. 7. 2023 strana 18, rubrika Rozhovory)
Zatiaľ čo dnes má Slovenská národná banka vo svojich rezervách necelých 20 ton zlata, v ére socializmu to bolo o 92 ton viac. „Štát, ktorý nemal zameniteľnú menu, potreboval veľké zásoby, a preto zlato nakupoval nielen na Západe, ale aj v ZSSR a Číne,“ hovorí hlavný metodík ochrany platidiel ČNB Jaroslav Moravec.
Jedným zo zdrojov štátneho zlata bola za prvej republiky národná zbierka. Koľko ľudia prispeli?

Na zlatý poklad sa v rámci takzvanej prvej zbierkovej akcie, ktorá vznikla úplne spontánne na konci roku 1918, od ľudí zozbieralo okolo 270 kilogramov zlata. Pre predstavu na konci roku 1920 mal bankový úrad asi 6,5 tony zlata. V roku 1935 sme potom mali asi 99,8 tony, čo bolo najväčšie množstvo, ktoré sme za prvej republiky mali. Výsledok tejto zbierky tak predstavoval asi štvrť percenta našich vtedajších zásob. Zaujímavosťou je, že sa nejednalo len o zlaté kovy, ale súčasťou zbierky na zlatý poklad boli aj mince zo striebra či iných kovov, ako medi, alebo papierové peniaze. Tieto predmety sa predávali a naopak sa za získané finančné prostriedky nakupovalo zlato v podobe zliatkov. Pokiaľ išlo o šperky a klenoty s historickou hodnotou, tak za tie štát na účet Bankového úradu previedol peniaze a dali sa do múzeí. Pokiaľ išlo o šperky horšej kvality, tak tie sa tavili na zlato.
Bola československá koruna vymeniteľná za zlato?
V roku 1919 si Československo zaviedlo svoju vlastnú menu. Na rozdiel ale od poslednej rakúsko-uhorskej koruny zavedenej v roku 1892, ktorá bola menou zlatého štandardu, teda mala byť zameniteľná za zlato, tá naša nebola.
Takže jediným obdobím, kedy si Česi mohli zameniť peniaze u banky za zlato, bolo za čias Rakúska-Uhorska?
Možno to tak povedať. V skutočnosti však výmena bankoviek za zlaté mince fungovala len v najbohatších štátoch sveta, ako boli Spojené štáty či Veľká Británia. Rakúsko-Uhorsko nezaviedlo zlatý štandard v jeho najčistejšej podobe. Jednalo sa tu v skutočnosti o takzvaný štandard zlatej devízy, kedy si občan mohol vymeniť vlastnú menu za takzvané zlaté devízy, čo boli papierové bankovky štátov, ktoré mali práve najčistejší zlatý štandard. Teda v Rakúsku-Uhorsku nebolo možné prísť do Rakúsko-Uhorskej banky, ktorá bankovky vydávala, so stokorunovou bankovkou a chcieť za ňu zlatú mincu, ale išlo ju vymeniť za doláre a za tie potom v USA dostať.
Ak koruna nebola zlatou menou, prečo teda štát zhromažďoval toľko zlata?
Rašín zaviedol korunu skutočne ako čisto papierovú menu. Vtedajší vyspelý svet ale smeroval k obnoveniu zlatých mien. Bankový úrad ministerstva financií, teda predchodca centrálnej banky, a neskôr sa Národná banka Československá usilovali o obnovenie zlatého štandardu, a preto sa snažili vytvoriť zlaté rezervy. Nikdy ale u nás klasický zlatý štandard nezačal fakticky existovať. V roku 1929 bol prijatý zákon, ktorým sa prijal modifikovaný zlatý štandard, a to v podobe meny zlatej devízy, respektíve tiež zlatého zliatku. Centrálna banka mala zvláštnym predpisom upraviť, kedy bude umožnená samotná zameniteľnosť. K tomu ale nikdy nedošlo, pretože tento zákon vyšiel doslova v predvečer svetovej hospodárskej krízy. Zlato tak bolo primárne určené pre emisiu peňazí, teda aby sa ich do obehu nedostalo neoprávnené množstvo.
Ako vôbec štát zlato získaval, aby sa dostal na 100 ton v roku 1935? Jednak išlo o pozostatok po centrálnej banke monarchie. To bolo asi 12 ton. Potom Bankový úrad odkupoval zlato priamo od tuzemských baní. V roku 1934 došlo k premene už spomenutých devízových bankoviek – dolárov alebo liber – na zlato. V roku 1934 bola vyhlásená takzvaná povinná ponuka zlata Národnej banke Československej. Až na výnimky v podobe držby šperkov či numizmatických zbierok nemohlo obyvateľstvo držať fyzické zlato. Tým republika získala asi tri tony. Najdôležitejším zdrojom však bol v 20. a 30. rokoch nákup zlata na voľnom trhu. Tým získala okolo 50 ton.
Využilo sa zlato niekedy na iný účel ako na nákup devíz?
Napríklad v 30. rokoch, kedy platil zákaz držby zlata a povinný nákup, bola centrálna banka výhradným držiteľom zlata, a tak ho nielen nakupovala, ale aj predávala napríklad zubárom, klenotníkom či pre priemyselnú výrobu. Rovnako to bolo v dobe socializmu.
Po Mníchove zásoby českého zlata dramaticky klesli. Ako to, keď väčšina bola vo Švajčiarsku a vo Veľkej Británii?
Asi 88 ton zlata bolo skutočne v cudzine. Tri dni pre vzniku protektorátu prišiel do sídla centrálnej banky zástupca nemeckej okupačnej správy a úradníkov prinútil vydať príkaz na prevod zlata. Zároveň to ale bolo s prísľubom, že zostane účtovne napísané na Národnej banke pre Čechov a Moravu. To Nemci celú vojnu dodržali. Dokonca sa s ním, aj keď podľa potrieb Nemeckej ríše, obchodovalo, teda niekedy sa predávalo a niekedy naopak kupovalo.
Ako to vyzeralo so zásobami zlata po vojne?
Bolo vyčíslené, že sme kvôli Nemecku prišli o 41,6 tony zlata. Vedľa neho ale bolo ešte ďalších asi 27 ton zlata, ktoré bolo uložené v Bank of England. Toto zlato chcela okupačná moc tiež previesť na Ríšsku banku, ale Bank of England túto operáciu zablokovala. V priebehu vojny bolo zlato použité exilovou vládou v Londýne na krytie nákladov spojených s vojnou. Po jej skončení Briti všetko vyúčtovali a časť vrátili, avšak v peniazoch. Československo tak prišlo nielen o zlato v prospech Nemecka, ale aj Veľkej Británie. Fakticky tak v trezoroch Národnej banky ostala len necelá tona zlata.
Podarilo sa získať zlato, ktoré Nemecko lúpilo?
Z celkového zlata, ktoré Nemecko po Európe ulúpilo, sa našla polovica. Takzvaná tripartitná komisia prijala rozhodnutie, že sa jednotlivé štáty uspokoja pomerným spôsobom. Z tých 41,6 tony sa nám priznalo 24 ton zlata. V roku 1948 sme získali šesť ton a zvyšných 18 ton sme mali dostať v splátkach. K tomu ale nedošlo, pretože po spustení železnej opony blokovali návrat zlata vlády USA a Veľkej Británie. Tie si totiž nárokovali finančnú kompenzáciu za znárodnenie a za poškodenie ekonomických záujmov svojich občanov a firiem. K dohode nakoniec došlo až v roku 1982, kedy sme zaplatili USA náhradu 80 miliónov dolárov a Veľkej Británii 24 miliónov liber. Následne 18. februára 1982 pristála na Ruzyni tri lietadlá s 18 tonami zlata na palube.
Čím možno vysvetliť, že za socializmu zásoby zlata tak vzrástli, keď sme mali dokonca historicky najviac asi 112 ton zlata?
Od polovice 50. rokov až do konca 60. rokov naše zásoby masívne rástli. Už vtedy sa dostali na prvorepublikovú úroveň. Bohužiaľ my ale o tomto období nemáme archívne záznamy a nevieme, na základe čoho rástlo. Tá dokumentácia sa stratila. Sú len indície, že sa centrálna banka zmierila s tým, že zlato zo zahraničia nedostane, a štát, ktorý nemal zameniteľnú menu, potreboval veľké zásoby, a preto zlato nakupoval nielen na Západe, ale aj v ZSSR a Číne.

Ako tak počúvam, čo sa naháňa hlavou našej vláde, že vlastne na dôchodky už nie je a dlho nebude, že by sme si mali začať sporiť na penziu sami, len nám nedokážu povedať pri tejto inflácii, koľko si teda máme začať sporiť, aby sme na dôchodok niečo mali.
Aby nám za celoživotné sporenie v peniazoch zostalo aspoň na oslavu na odchod do starobného dôchodku.
Premýšľajte …., skúste to inak.
Tak ako to rieši napr., v Nemecku, Švajčiarsku, a podobne
Jednoducho si šetrí v zlate.
Pozrite sa na tento odkaz https://sporeni-vezlate.cz/
Je to jednoduché, za všetky peniažky čo si pošlete na účet sa nakúpia investičné zlaté zliatky, čiže tehličky, uložia sa do trezoru, tie neustále porastú na hodnote…, tým to infláciu prekonáte a potom v penzii začnete tieto nasporené zlaté tehličky postupne predávať.
Neriešite infláciu, tá je vám vlastne jedno.
Chytrí ľudia čo to pochopili už začali s nami pred 15 rokmi a teraz sa len usmievajú.
Šporí v zlate.

„Okrem príjmov z práce by si ľudia mali budovať aj príjmy z kapitálu. Nemali by preto utrácať všetko, čo zarábajú, a o svoje úspory by sa mali pravidelne starať,“ hovorí hlavný ekonóm BHS Štěpán Křeček.
Od vypuknutia koronavírovej krízy v Českej republike pribudlo na účtoch domácností 191,4 miliardy korún. O rastúce úspory sa ľudia veľmi dobre nestarajú. Väčšinou ich nechávajú na bežných či sporiacich účtoch. To je síce najjednoduchší spôsob, ako sa starať o úspory, ale je aj najmenej efektívna. Väčšina bežných a sporiacich produktov v bankách poskytuje zhodnotenie blízkej nule. Kvôli inflácii tak ľudia prichádzajú o reálnu hodnotu svojich úspor.
Ľudia, ktorí chcú, aby ich peniaze zarábali ďalšie peniaze, by sa mali začať zaujímať o svet investícií. V ňom nájdu širokú škálu investičných produktov, ktoré je možné zvoliť na mieru podľa priania investorov. Niektorí ľudia preferujú nižší výnos a úplné bezpečie pre svoje finančné prostriedky. Iní zas požadujú vysoké výnosy a sú ochotní podstúpiť vyššie riziko. Niektorí potrebujú mať svoje peniaze neustále k dispozícii. Iní zas vedia, že nasledujúce roky nebudú musieť na svoje úspory siahnuť.
Veľa ľudí tiež pochopilo, že peniaze môžu mať aj v inej forme, ako je zlato a drahé kovy. Zlato je tzv. prístav v horších časoch, ktoré tiež môžu nastať. Peniaze jednoducho zmeníte na zlatý kov najlepšie v investičnej zliatke, takmer je jedno od akého výrobcu, len by mali byť v rýdzom stave označené 999,9 Au. Táto rýdzosť je čistota kovu a hovoríme im 24 karátov. Tieto zlaté zliatky musia byť v režime good delivery.
Túto smenu vám profesionálne prevedie spoločnosť Gold-invest, kedy garantujú, že v prípade zmeny späť na peniaze, Vám vymení za cenu podľa aktuálneho kurzu LBMA, cenu zlata nájdete na kurzoch Kitco.com, alebo aj stránkach napr. Kurzy.cz.
Názor pána Jaromíra Veselého zo spoločnosti Zlatá Rezerva s.r.o. je, že dobré vlastniť v akejkoľvek podobe, keď hodnota zlata drží spomínanú infláciu. Za posledných 10 rokov sa zhodnotilo o 125%. Má ale aj svoje úskalie, zlato sa nedá prevádzať z účtu na účet, musí sa fyzicky z trezoru vybrať a vložiť do iného Vášho trezoru, pritom to je poistka proti heckerom, kedy sa na Váš zlatý účet nedostanú. Dôležité je, že máte svoje peniaze kedykoľvek po ruke, bez obmedzenia termínov a sankcií za predčasný výber, alebo predaj svojho zlatého pokladu. Na viac je zlato oslobodené od DPH a ostatných daní a to zo zákona podľa § 92 zákona 235/2004 Zb., pritom je zameniteľné vo všetkých štátoch sveta a to vždy za kurz ktorý je daný v ten deň, pre celý svet rovnaký.
Vaše sporenie v zlate.

Každoročný vývoj mzdy.
Posledné dáta zaznamenané sú z roku 2018, kedy čistá mzda sa ustálila na 31.516 kč.
V 3. štvrťroku 2018 bola priemerná hrubá mesačná nominálna mzda*) (ďalej len „priemerná mzda“) na prepočítané počty zamestnancov v národnom hospodárstve celkom 31 516 Kč, čo je o 2 458 Kč (8,5 %) viac ako v rovnakom období roku 2017
V 2. štvrťroku 2018 vzrástla priemerná hrubá mesačná nominálna mzda na prepočítané počty zamestnancov v národnom hospodárstve oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka o 8,5 %, reálne sa ale zvýšila o 6,2 %.
V 2. štvrťroku 2018 bola priemerná hrubá mesačná nominálna mzda*) (ďalej len „priemerná mzda“) na prepočítané počty zamestnancov v národnom hospodárstve celkom 31 851 Kč, čo je o 2 515 Kč (8,6 %) viac ako v rovnakom období roku 2017. Spotrebiteľské ceny sa zvýšili za uvedené obdobie o 2,3 %, reálne sa tak mzda zvýšila o 6,2 %. Objem miezd vzrástol o 10,6 %, počet zamestnancov o 1,9 %.
Proti predchádzajúcemu štvrťroku predstavoval rast priemernej mzdy v 2. štvrťroku 2018 po očistení od sezónnych vplyvov 2,0 %.
Medián miezd (27 236 Kč) vzrástol oproti rovnakému obdobiu predchádzajúceho roka o 9,4%, u mužov dosiahol 29 782 Kč, u žien bol 24 514 Kč. Osemdesiat percent zamestnancov poberalo mzdu medzi 12 725 Kč a 51 576 Kč.
V 1. polroku 2018 dosiahla priemerná mzda 31 062 Kč, v medziročnom porovnaní predstavoval prírastok 2 450 Kč (8,6%). Spotrebiteľské ceny sa zvýšili za uvedené obdobie o 2,1 %, reálne sa mzda zvýšila o 6,4 %.
Zdroj: kurzy.cz

„Čo je to investičné zlato“?
„Ako funguje sporenie v zlate“?
Než na to odpoviem, tak niečo s verejného prieskumu a reálnych číslach.
Spoľahnúť sa v starobe len na štát sa nemusí vyplatiť.
Finančný barometer potvrdil, že väčšina Čechov sa na starobu pripravuje nedostatočne, pretože si šetrí prinajlepšom len päť percent svojho príjmu a to mnohokrát ani to nie.
Málo si odkladáme Demografická krivka je pritom neúprosná a štatistické dáta sucho konštatujú, že Čechov prispievajúcich na dôchodok bude neustále ubúdať, zatiaľ čo počet seniorov poberajúcich rentu bude naopak narastať.
Česi vedia, že v starobe nebudú mať peniaze…
Česi dobre vedia, že v starobe nebudú mať veľa peňazí, a preto by si mali sporiť na dôchodok. Väčšina ľudí si síce šetrí, ale iba málo. Možno že k tomu prispieva aj fakt, že ľudia v produktívnom veku neriešia, ako s dôchodkom v starobe vyjdú, a tretina očakáva penziu vyššiu, než skutočne reálne dostanú.
Čo bude, keď budete na dôchodku? Pýtame sa…
Utratím, čo zarobím, keď budem starý, až potom sa uskromním, zostanú mi aspoň spomienky, „hovorí slobodný štyridsaťročný úradník“. „Budem šetriť, a čo, potom skončím v nemocnici s infarktom a ani si nič neužijem,“ dodáva.
Tento názor má podľa sociológov pomerne veľa ľudí. Prispieva k tomu práve fakt, že väčšina Čechov netuší, koľko ich starobný dôchodok skutočne bude činiť.
Koľko by to malo byť ideálne?
10 percent? Čo sa nám zdá ako nedostatočné, hlavne u strednej generácie, inflácia a očakávaná devalvácia našej meny toto sporenie čiastočne znehodnotí. Skoro tretina nami oslovených by za ideál považovala viac ako 15 percent.
Ako sa môžeme zaistiť?
Doplnkové sporenie ako sú investičné fondy, alebo sporenie v zlate, prípadne dôchodkové sporenie. Myslí analytik spoločnosti Zlatá Rezerva Jaromír Veselý.
Otázka je, kde si môžem sporiť – šetriť na penzii, keď miera úrokov klesla k nule a banky nie sú dostatočne zaistené proti úpadku.
Predstavte si, že záchranný fond pre banky disponuje iba z 25 miliardy korún av bankách je uložených 2.838.500.000.000,-Sk (dva bilióny osemsto tridsať miliárd päťsto miliónov korún). Čo sa stane keď banky začnú krachovať? Zachráni nás EÚ? O koľko peňazí prídeme?
Ďalej by som chcel podotknúť, že dlh českej republiky je 1.860.000.000.000,-Sk (jeden bilión osemsto šesťdesiat miliárd korún) a rýchlosť zadlžovania je 2.150,-Sk za jednu sekundu. Práve k tomuto riziku pádu meny, vysokej inflácie, prípadne očakávanej devalvácie koruny treba premýšľať inak. Nie je možné tlačiť nové a nové peniaze do nekonečna a navyšovať nule na monitore, či bankovom výpise. Tieto natlačené peniaze sa musia niekedy stiahnuť (vypariť), jednoducho musia niekedy niečo krachnúť.
„Kapitalizmus bez bankrotov je akoby bolo náboženstvo bez hriechov“!
Zdroj: www.verejnydluh.cz